„Žena by mala voňať ako žena, nie ako ruža,“ vyhlásila kedysi Coco Chanel. Tak začal príbeh N° 5, najslávnejšieho parfumu všetkých čias, ktorý tento rok oslavuje už sté narodeniny. Čo vlastne skrýva receptúra ikonickej vône? Ako sa za to storočie premenila? Prečo jej Coco určila práve päťku? A aké slávne tváre okrem Marilyn Monroe sú s vôňou spojené?
Zrodila sa ikona
Dámske parfémy sa na začiatku minulého storočia delili do dvoch kategórií. „Počestné ženy“ používali obvykle vône jednotlivých záhradných kvetov – ruží, fialiek či konvaliniek. Kurtizány a provokatívne krásky z nočných podnikov zase nosili ťažké parfémy založené na vôni jazmínu a pižma. Ale Coco Chanel bola zvyknutá porušovať pravidlá. Naučila ženy nosiť nohavice, jednoduché úplety a kabelky s retiazkou na rameno, aby mali voľné ruky. Takže keď sa rozhodla, že jej módny dom bude mať aj vlastný parfém, muselo ísť o vôňu úplne nového druhu.
Každý z nás má vône, ktoré v ňom prebúdzajú zasuté detské spomienky. Pre Coco Chanel to bola vôňa čerstvo vypranej bielizne a žltého mydla, ktorá jej pripomínala roky strávené v sirotinci v kláštore v Aubazine, kam ju otec dal ako jedenásťročnú po smrti jej matky. V lete 1920 sa Coco Chanel na prázdninách na Azúrovom pobreží zoznámila s parfumárom menom Ernest Beaux. Pracoval pre spoločnosť A. Rallet, ktorá až do boľševickej revolúcie dodávala vône cárskemu dvoru v Petrohrade.
Ernest v prvej svetovej vojne bojoval okrem iného v jednotkách belogvardejcov a dva roky strávil na ruskom severe. Do pamäti sa mu vpísali spomienky na ľadové pláne a mrazivú zimnú oblohu. Čistotu, štipľavosť a krehkosť budúcej vône Chanel N° 5 tak určovali osudové spomienky oboch jej tvorcov: čistú bielizeň a chladné arktické rána.
