Skupina vedcov z Emoryho univerzity v Atlante uskutočnila výskum na 50 ženách pomocou funkčnej magnetickej rezonancie. Z výsledkov vyplynulo, že sa u nich aktivujú mozgové centrá spojené s pocitom empatie silnejšie u vnúčat ako u vlastných detí.
Odborný záujem o vzťah babičiek a ich vnúčat majú vedci už asi od 60. rokov minulého storočia. Vtedy sa zaoberali otázkou, či môže vyšší vek dožitia žien súvisieť s ich dôležitosťou pre život vnúčat, pripomenul britský denník The Guardian.
Teraz sa rozhodol hlbšie do problematiky ponoriť antropológ James Rilling a jeho tím. Výskumníci vybrali 50 žien, ktoré majú aspoň jedno biologické vnúča vo veku troch až dvanástich rokov, a využili funkčnú magnetickú rezonanciu, zobrazovaciu metódu na sledovanie mozgovej odozvy na vonkajší alebo vnútorný podnet, aby pozorovali procesy v ich mozgu.
Ženy pod ich dozorom sledovali fotografie vlastných detí a vnúčat a tiež detí a dospelých, s ktorými ich nespája žiadny vzťah. V prípade vnúčat sa v mozgu silnejšie aktivovali centrá spojené s empatiou.
„Vyplýva z toho, že babičky môžu mať väčšiu tendenciu vciťovať sa do svojich vnúčat, keď s nimi interagujú. Ak sa dieťa usmieva, zdieľa s ním jeho radosť. Ak plače, pociťujú jeho bolesť a rozrušenie,“ vysvetlil Rilling, vedúci štúdie publikovanej v odbornom periodiku Proceedings of the Royal Society B.
Odborníci predtým urobili podobný pokus s deťmi a ich otcami. Oblasti spojené s emóciami a empatiou sa v priemere silnejšie aktivovali v prípade babičiek ako otcov ratolestí, aj keď sa vo vzorke objavili aj muži, ktorí vykazovali rovnakú mieru emočnej angažovanosti ako babičky.
Keď si ženy oproti tomu prezerali fotky svojich vlastných dospelých detí, aktivovali sa v mozgu skôr centrá spojené s kognitívnou empatiou. To znamená, že sa svoje deti snažili pochopiť skôr rozumovo, ale vytrácalo sa priame emočné spojenie. „Emočná empatia znamená, že ste schopní cítiť to, čo ten druhý, kým kognitívne poukazuje na to, že na rozumovej úrovni chápete, ako sa druhý cíti a prečo,“ približuje Rilling.
Môže to podľa neho v budúcnosti pomôcť vysvetliť, prečo sú starí rodičia často nadšenejší z toho, že vidia svoje vnúčatá než vlastné deti. Antropológ by sa ďalej chcel zaoberať dedkami a ďalšími ľuďmi, ktorí sa rôzne podieľajú na výchove dieťaťa, a výsledky porovnať.
